Na konci augusta 2019 sa uskutočnila na lutilskom letisku akcia „Uletené leto“. V skutočnosti by sa dala táto akcia nazvať aj inými prívlastkami, ako napr. „Uletené peniaze občanov„, prípadne „Uletené zákony„. Nie je tomu tak dávno, keď v katastri obce Lutila prebehlo sceľovanie pozemkov. V tejto komasácii sa hlavne sceľovali pozemky drobných vlastníkov, roztrúsené po katastri. Vedľajším produktom bolo však to, že k lukratívnym a investičným pozemkom sa “náhodou” dostalo niekoľko jednotlivcov.  Ako to celé fungovalo v tejto „uletenej“ komasácii a hlavne boli tieto “náhody“ zákonné a spravodlivé?

Komu vlastne slúžia pozemkové úpravy?

Boli dve skupiny vlastníkov pozemkov. Jedna skupina boli starí vlastníci (pôvodní Lutilčania), ktorí svoje pozemky dedia celé generácie po svojich predkoch, ako rodinné dedičstvo a v tomto súlade s nimi aj nakladajú. Vážia si ich, pretože  ich predkovia ich nadobudli ťažkou prácou a pôda bola pre nich živiteľkou.
Druhou skupinou sa stali špekulanti, ktorí si začali skupovať najlacnejšie pozemky od pôvodných vlastníkov (neznalých ich skutočnej hodnoty) na rôznych častiach katastra. Potrebovali pritom získať čo najväčšiu rozlohu za čo najmenej peňazí (v cene asi 0.2-0.5 Euro/m2).  Zákon im neprikazoval previesť okamžite nadobudnutú pôdu do svojho vlastníctva aj na katastri (ale až do 3 rokov). Takže špekulanti s nakúpenou pôdou čakali, kedy kataster vyhlási uzáveru pred pozemkovými úpravami. Krátko predtým si všetci špekulanti rýchlym prevodom asi do 24 hodín, dali pôdu previesť na svoje meno. Dôvod je jednoduchý. Aby iní vlastníci nevedeli, čo všetko vlastnia a kde. Špekulantom v tomto prípade poslúžil aj nedokonalý a zastaralý zákon, ktorý stále nahráva a v praxi používa totálne nezmyselný pojem pre občana „Verejná vyhláška“. Ten zaväzuje a určuje občanovi, že nie úrad a orgán, ale on sám má byť ostražitý, aby neprišiel o svoj majetok. Viete si predstaviť, že sa verejná vyhláška zavesí na webové sídlo obce a na verejnú tabuľu, kde občania dediny resp. majitelia pozemkov majú v priemere 75 rokov? To sa budú musieť chodiť pozerať denno-denne na to, či náhodou, niekto, niečo nevyvesil na úradnú tabuľu, aby vlastnou nedbalosťou neprišli o svoj majetok len preto, že sa neodvolali v lehote? Nie je takéto poňatie zákona trochu svojvoľné? Namieste je potom otázka, komu vlastne slúžia takéto pozemkové úpravy? Nie hlavne tým, ktorí majú vplyv, moc, peniaze, a známosti na úradoch?

“Paranormálne“ javy počas komasácie na lutilskom letisku

Samotné letisko patrí do katastra obce Lutila, preto by sa malo skôr nazývať „Lutilské letisko“. Komasácia, ktorá sa  skončila v roku 2014 sa dotkla aj letiska. Stavba letiska (vyasfaltovaná plocha cca 550X15 m) bola riadne postavená a skolaudovaná ešte v 90. rokoch, ako poľnohospodárske letisko. Pred komasáciou pod dráhou vlastnili väčšinu pozemkov „starí” Lutilčania a len minimum pozemkov pod dráhou sa ocitlo v rukách niektorých dnešných majiteľov.  Aj napriek tomu, že zákon zakazuje zámenu pozemkov pod stavbami, úrady tento zákaz evidentne nerešpektovali a majiteľom, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov, zamenili pozemky z pod letiska za iné pozemky (v rovnakej výmere), ktoré sa nachádzali mimo neho. Opak však urobili v prípade menších vlastníkov, ktorým úrad zamenil pozemky práve tak, aby sa nachádzali len pod letiskovou plochou. Počas pozemkových úprav teda úrady nechceli pochopiť, že 1 m2 pod dráhou má inú hodnotu ako vedľa nej, teda obrazne ani to, že „kilo zlata“ nemá rovnakú cenu ako „kilo uhlia“. Paradoxne, tá istá dráha, pod ktorou sa počas komasácie takto čachrovalo s pozemkami, vtedy vraj neexistovala, úrady ju “objavili“ až hneď po komasácii, keď si už súčasní majitelia žiadali o jej oplotenie….

Lutilské letisko postavené v 90. rokoch, Zdroj: Archív „Lutila O.Z.“

Štruktúra pozemkov po komasácii r. 2014. Mapový podklad zdroj: https://zbgis.skgeodesy.sk/ a príloha podnetu.

Štruktúra pozemkov pred komasáciou. Zdroj: príloha podnetu.

Týmto “vagabundským“ spôsobom prišli mnohí o pôdu pod uvedeným letiskom, a o značné finančné prostriedky (možno až niekoľko miliónov eur), pričom súčasní majitelia zhodnotili nákup svojich lacných „bezvýznamných” pozemkov odhadom aj niekoľko sto-násobne. Zo dňa na deň sa stali z týchto pánov “milionári“ – vďaka pozemkovým úpravám.

Prispievajú starostovia k legalizácii prípadnej nezákonnosti?

Hneď po skončení komasácie viacerí pôvodní majitelia pozemkov pod letiskom podali niekoľko trestných oznámení a aj súdnu žalobu, ktorá momentálne je na Najvyššom súde SR, ktorý ešte nerozhodol. Článok o žalobe: https://www.lutila.eu/obcania-podali-zalobu-na-miestne-letisko/

Celá kauza lutilského letiska zďaleka nie je ukončená. Noví majitelia sa ale tvária na verejnosti, že je všetko O.K. a stihli medzičasom letisko nielen oplotiť ale, už ho aj využívajú a zorganizovali na konci augusta 2019 akciu „Uletené leto”. Jedným z hlavných organizátorov bola spoločnosť LZZH, spol. s r.o., kde sú podľa obchodného registra okrem riaditeľa spoločnosti Slovalco Ing. Veselého aj Ján Keher, Branislav Škrieb, Miriama Grznárová.

Nuž, keď súčasní majitelia nemuseli pozemky pod dráhou draho kúpiť alebo prenajať od pôvodných majiteľov ale ich dostali v komasácii tak-povediac do „daru”, tak iste ušetrili pár miliónov Eur. Sme toho názoru, že ak má byť akýkoľvek rozvoj postavený na nezákonnosti, kradnutí alebo znevýhodňovaní časti verejnosti, takýto rozvoj nie je možné verejne podporovať a schvaľovať, ale snažiť sa najskôr o prešetrenie, prípadne nápravu. O to viac nás prekvapilo, že akcie sa zúčastnili aj niektorí starostovia okolitých obcí a dokonca jedným z organizárorov bol aj „Mikroregión Žiarske podhorie“. Je to správny postoj v tejto situácii, keď spor o letisko nie je ukončený? Ako možno tento ich postoj interpretovať? Ako tichý súhlas a legalizáciu toho ako sa veci na letisku vyvynuli?

Obrázky: Niektorí starostovia prítomní na akcii.

Na záver – pozemkové úpravy na Slovensku….

A čo povedať na záver? Lutila mala to “neštastie”, že komasácia v nej prebehla, ako v jednej z prvých, a mnohí majitelia pôdy nemali žiadne skúsenosti, ako sa brániť voči takýmto praktikám. Na Slovensku ale ešte väčšina katastrov len čaká na pozemkové úpravy. A preto je potrebné ľudí informovať, aby sa poučili a aby ich nedobehli podvodníci s pôdou. Tieto procesy nemusia totiž slúžiť svojmu pôvodnému zámeru a byť spravodlivé pre všetkých majiteľov pôdy, ale môžu sa ľahko stať nástrojom elitárov na obohatenie a ovládnutie našej krásnej vlasti, kataster-po-katastri. Otázne potom bude, či tieto procesy nie sú ešte horšie ako tie z 50. rokov, keď rovnako ľudia prichádzali o majetky v prospech elít. Veríme preto, že Najvyšší súd rozhodne vo veci spravodlivo a exemplárne, aby sa zabránilo podobným prípadom a machináciám do budúcna. Verme, že nás čaká budúcnosť, kde každý má zaručené všetky ústavné práva a ochranu svojho majetku a nielen “právo“ byť okradnutý “elitármi“.

Zdroj fotografii z akcie „Uletene leto“: Webstránka Obce Lutila