Boj o pôdu na celom Slovensku sa dostáva do vrcholnej fázy. Na získanie pôdy sa doslova zneužívajú zákony a situácia až nápadne pripomína masovú kolektivizáciu z 50-tych rokov. Aj keď v tom čase robili špinavú prácu pre štát ŠTB-áci, dnes to v mnohých obciach už robia ich deti a vnuci, no nie pre  štát, ale pre seba, alebo svojich zahraničných sponzorov; s tým rozdielom, že sa tvária, ako podnikatelia. Robia podvody na katastroch, okresných úradoch, pri pozemkových úpravách, územnom plánovaní, zastrašovaním vlastníkov pôdy, nájomnými zmluvami, atď. Ani naša obec sa nevyhla tomuto novodobému trendu a k strategickým pozemkom v katastri sa cez komasáciu “náhodou” dostalo pár “vyvolených”. Takto neférovo získaná strategická pôda im nestačila a svoju pozíciu evidentne chcú využiť na ovládnutie celého katastra. Väčšina majiteľov pôdy sa však postavila na odpor, lebo chcú svoju pôdu vlastniť a zachovať pre seba a pre svojich potomkov. No nebojujú len s chamtivosťou podnikateľa, ale aj s vedením vlastnej obce. Kto teda na Slovensku vyhrá tento súboj? Pospolití ľudia, alebo eštebácke detičky a nimi ovládaní primátori, starostovia, poslanci? Len čas ukáže, či sme sa naozaj poučili z 50-tych rokov.

Prípad našej obce zrejme nie je výnimkou. Aj keď sa vedenie obce snaží zakrývať svoje skryté ciele za nejakú transparentnosť,  je úplne jasné, že  výsledkom ich práce je podpora len jedného “podnikateľa” – farmára v obci, a teda nemôžu byť a ani nie sú nestranní a féroví voči všetkým ostatným. Len na pripomenutie uvádzame, že pred pár rokmi obec zobchodovala svoju pôdu cca 20 ha pod jednou farmou za cca 11 tisíc Eur, aj keď podľa znaleckých odhadov má značne väčšiu cenu a niektoré laické odhady hovoria až o sume prevyšujúcej 2 milióny. Prečo ale “transparentné” vedenie obce nepovie svojim občanom, že aj po 3 rokoch stále prebieha začaté trestné stíhanie na Krajskom úrade vyšetrovania, kde sú starosta aj vtedajší poslanci zatiaľ ešte v pozícii svedkov vyšetrovaní, za možný obzvlášť závažný trestný čin „zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku“ pri zámene obecných pozemkov pod farmou…. Napriek neskrývanej podpore vedenia obce, ktoré dalo obecnú pôdu tomuto podnikateľovi, drobní súkromní majitelia pôdy ale nechceli svoju pôdu zveriť takýmto novopečeným farmárom, ktorí predtým asi kravu videli len v TV, na obrázkoch poprípade z okna auta. Ich túžba obsadiť celý kataster im nedávala spať. A tak farmár doslova zneužil „koronakrízu“ a zákon, aby sa dostal, pokiaľ to bude možné, k všetkej pôde ľudí, ktorú dlhodobo riadne prenajímajú inému subjektu. Listami tento podnikateľ straší ľudí, že o niekoľko rokov sa budú musieť o pôdu starať, čo je klamstvo, pretože družstvá majú záujem hospodáriť aj ďalej. Nezostalo zo strany nového „farmára“ len pri strašení, ale výzvou boli ľudia vovedení do situácie, kedy kto neodmietne zaslanú ponuku do uplynutia lehoty tak, akoby súhlasil s nájmom, čo mnohí právnici považujú nielen za nekalé praktiky ale aj za nezákonné v daných podmienkach, kde družstvo má prednostné právo uzavrieť nájomné zmluvy.

Mnohí majitelia pôdy sa ale nenechali zastrašiť takto špekulatívne napísanou výzvou a začali odpovedať, že nemajú záujem o takého farmára, čo nič neseje a nesadí a navyše si takto vynucuje pôdu a navádza na nezákonnosť aj iných. Keď ale títo novodobí farmári zbadali, že im pokus zastrašiť ľudí nevyšiel, zrazu sa po obci “náhodou” objavili rôzne klebety o miestnych družstvách, ktoré majú navodiť dojem, že farmár je dobrý, moderný a má perspektívu a družstvá sú zlé, zastarané a rozpadajúce sa… Na starých gazdov to nezabralo a aj takéto ohováranie sa minulo účinku, preto nasledovali telefonáty majiteľom pôdy (viacerí majitelia pôdy potvrdili, že zo strany farmára boli uvádzané klamstvá koľko už má podpísaných zmlúv atď.). Keď už ani toto nezabralo, pokúšal sa klopať na dvere z domu do domu, pričom sa domáhal prenájmu, alebo predaja pôdy “mávaním” hotovosťou pred očami ľudí, aby ich skôr presvedčil. Nakoniec ani tento zúfalý pokus nepomohol prelomiť odpor ľudí. Vtieranie sa do domácností presiahlo i všetky bežné medze a mnohí ho doslova museli vyhodiť z domu a pohroziť, že zavolajú políciu. Napriek tomu, že si dal farmár oznam o odkupovaní a nájme pôdy čítať v miestnom rozhlase niekoľkokrát denne, obyvatelia toto už cítili ako nátlak a nemiestne vnucovanie a zatvárali dvere pred týmito podnikateľmi. Keď všetky taktiky zlyhávali, tak poslušne pribehli na pomoc “poskokovia” z vedenia obce.

Zúfalému podnikateľovi, ktorému stupňujúci nátlak na majiteľov pôdy evidentne nevyšiel ako si pôvodne predstavoval, prišlo na pomoc v tejto situácii vedenie obce. Vymyslené to bolo vcelku dobre: farmár požiadal vedenie obce, aby skontrolovali jeho farmu a na základe toho starosta a poslanci nariadili “náhodou” práve teraz, aj kontrolu konkurenčnej spoločnosti – na družstve. O tom, že uznesenie o vykonaní uvedenej kontroly bolo v rozpore s platným rokovacím poriadkom sa radšej ani nebudeme zmieňovať, ide už o bežnú prax, že poslanci a starosta nerešpektujú ani rokovací poriadok, ktorý si sami schválili. Aj napriek niekoľkým podnetom a výzvam z našej strany, hlavný kontrolór obce ďalej nevidí, nepočuje, nekoná. Prečo? Na strane druhej je podozrivé a zarážajúce, že vedenie obce vôbec netrápia iné závažné podozrenia nášho nového „farmára“. Teda, či nejde o nekalé praktiky, či nie je zatrávňovaná orná pôda a zmena jej bonity v rozpore so zákonom, či nejde v súvislosti s naším „farmárom“ o nastrčenú či nastrčené figúrky pre Cyperskú firmu ako konečného užívateľa výhod (a kto je za ňou?), ťažiarenské záujmy, existenciu nerastného bohatstva, zlata, striebra, termálnych vôd…atď. Toto je im, zdá sa, všetko jasné… Možno ich trápi len to, že objektívne informovanie majiteľov pôdy by poškodilo preferovanému “farmárovi”.

Vedenie obce sa nespráva nestranne a ďalej svojvoľne, vedome zasahuje do oblasti, ktorá mu neprináleží. Ak obci vadil stav družstevného areálu za ostatné roky, tak mala dávno konať a nie čakať až ich farmárovi začne dochádzať “dych” a nápady ako ovládnuť celý kataster.  Prečo obec nevykonala porovnanie subjektov v čase, keď nebola farma, alebo bola len rozostavaná, alebo keď bola z časti zaplavená vodou (asi v dôsledku zlého hospodárenia farmára s pôdou), alebo prečo obec dala povolenie na stavbu farmy v rozpore s územným plánom? Zanedbali poslanci so starostom svoju zákonnú povinnosť? Treba ale povedať, že v obci pôsobí družstvo z neďalekého mesta. A ich hlavné pôsobisko nemajú v našej obci. Preto je potrebné porovnávať hlavne konkrétne činnosti na poliach, pričom nie sú podstatné skutočnosti kto ako dokázal získať eurofondy a má dnes krajšiu a modernejšiu fasádu či poriadok. Pre nás je podstatnou informáciou skutočnosť, že družstvo, napriek všetkému zamestnáva občanov obce Lutila aj napriek tomu, že nedostalo od obce štedrú dotáciu v podobe pozemku ako iný farmár a ani nenávratnú injekciu vo výške cca 1mil. Eur z eurofondov. Neobjektívne porovnanie medzi dvoma súperiacimi poľnohospodárskymi subjektmi sa má vykonať evidentne preto, aby z neho vyšiel dopredu vybratý a preferovaný farmár víťazne… Na druhej strane tam, kde má ich farmár slabiny, tak obec zámerne neporovnáva.

Ako dodatok uvádzame, že predsedom komisie, ktorá bude posudzovať subjekty je osoba, ktorá sama chodí po obci a doslova „žobre“ pôdu od ľudí pre farmára. Takže jeho rozhodovanie v komisii bude iste „nezávisle“.

Predpokladáme, že celá vec skončí na súde a obeťou tohto podnikateľa sa môžu stať obyčajní drobní majitelia pôdy, ktorí by takéto pochybné zmluvy podpísali a nechali sa nalákať na nezákonnosť.  Zdá sa, že jediná cesta ako von z tejto nastraženej pasce je písomné odmietnutie ponuky zo strany majiteľov (v lehote 2 mesiacov) a tak sa farmár nestane účastníkom konania. V opačnom prípade, sa o svoju pôdu budú súdiť na súde možno dlhé roky. Ale povedzme si úprimne, je toto ešte farmárčenie? Je vôbec zákonné a morálne, aby sa niekto takto agresívne domáhal pôdy? Nejde skôr o iné, zatiaľ skryté ciele, ktoré sme možno aj v našom článku opísali? Čas ukáže. Zatiaľ ale buďte veľmi opatrní!

Viacerí majitelia, aj keď ide o malý počet, sa už nechali oklamať. Teraz však ľutujú a chcú svoju pôdu späť. Veríme, že ak spojíme sily, túto pôdu obránime. Je potrebné čo najrýchlejšie konať a nepodľahnúť vonkajším tlakom.