Iniciatíva primátora Žiaru nad Hronom Pétra Antala stavať záhradkársku osadu „Podháj“ sa stretla s odporom v susednej obci Lutila. V rámci posudzovania projektu „Program rozvoja mesta Žiar nad Hronom“ na miestnom okresnom úrade, sa ako jediný občan, zapojil do pripomienkovania Lutilčan a včelár žijúci v Británii. Ten vytkol návrhu viaceré nedostatky najmä z hľadiska ochrany životného prostredia (ŽP), ale dotkol sa aj otázky prípadnej korupcie.
Ako je to s ochranou životného prostredia v praxi….
Mesto v ktorom pôsobil a je pochovaný významný národný buditeľ a zakladateľ Matice Slovenskej Štefan Moyses už prežilo kadečo. Slovenský duch sa však v meste nevytratil ani potom, čo jeho primátor sa pred pár rokmi, „škriabal“ do parlamentu práve „po chrbte“ maďarskej politickej strany (obrázok).
Náš región bol ťažko zasiahnutý aj priemyselnou revolúciou, a dodnes sa spamätáva zo znečistenia miestnym závodom na hliník, alebo neďalekej Nováckej teplárne/elektrárne. Podľa niektorých meraní, patrí náš okres k druhému najviac znečistenému na Slovensku [link]. Ako by toho nebolo dosť pribúdajú aj nové zdroje znečistenia. V posledných rokoch sa rozmáha v okolitých lesoch povrchová ťažba bentonitu spojená so značným odlesňovaním, ktorá tiež má negatívne dopady na životné prostredie, okolité obce a tiež aj mesto. No čo urobil pre zmenšenie dopadov ťažby bentonitu „náš“ primátor, z pozície predsedu výboru NR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie [link]? Zdá sa, že ho viac zaujímalo to, na čom pália ľudia domácu pálenku, a tak mu asi zostalo len málo času na životné prostredie v mieste odkiaľ pochádza [link]. Je paradoxom, že v otázke zastavenia/zmenšenia ťažby bentonitu a odlesňovania v regióne asi dosiahli viac úspechov miestni aktivisti rôznymi podnetmi a žalobami. Alebo snáď, bolo treba byť ticho len, aby nechýbalo drevo do teplárne, ktorá vyhrieva mesto? [link], (Obrázok 2). Spaľovanie drevnej štiepky je síce ekologickejšie ako uhlia, či plynu, no dokedy to ešte naše lesy vydržia? Zásoby dreva nie sú nevyčerpateľné! Príroda nám pripomína rôznym spôsobom, že sme už asi zašli priďaleko. Keď sa miestne lesy drancujú hlava-nehlava, niet sa ani čo čudovať, že máme čoraz častejšie povodne a že dokonca, ako sme to videli pred pár mesiacmi, aj medvede sa už „prechádzajú“ mestom, [link], (Obrázok 2). Pozri obrázok 2 (medveď v meste, štiepka, drevo pri teplárni).
Pápež František pripomenul v jednom svojom vystúpení španielske porekadlo „Boh odpúšťa vždy; my ľudia odpúšťame niekedy áno, niekedy nie; Zem neodpúšťa nikdy“, [link]. Ostáva nám len dúfať, že naši politici a úradníci si tieto slová zoberú k srdcu a budú o ŽP nielen rozprávať, ale ho aj skutočne ochraňovať.
Záhradky a pripomienky
Ako by nebolo iných a vážnejších starostí, tak pred rokom prekvapil miestne obyvateľstvo ďalší nápad primátora. Hoci, okolo mesta je niekoľko záhradkárskych osád, navrhuje vybudovať ďalšiu záhradkársku osadu na „zelenej lúke“ neďaleko obce Lutila v lokalite Podháj. Dávame do pozornosti nasledujúci článok z mestských novín, ktorý o tomto informoval (Obrázok 3).
Pripomienky včelára Petra Imriša k zámeru stavať chatky v lokalite Podháj v rámci posudzovania projektu „Program rozvoja mesta Žiar nad Hronom“ mali viacero rovín. Hneď úvodom poukázal a namietal to, že zámer sa dal verejnosti na pripomienkovanie počas núdzového stavu, kedy občania mali obmedzené možnosti zoznámiť sa s návrhom a vyjadriť sa. Samotný zámer mešťanostu však považuje za neodborný. (Lokalita Podháj približne vyznačená červenou farbou – Obrázok 4). Aj my pripomíname, že chatkové zóny sa zvyčajne vytvárajú v pokojnom a tichom prostredí. No ako je to v tomto prípade? V tejto súvislosti pripomienkujúci poukázal, že v blízkosti oblasti Podháj (pri Lutile) sa plánuje výstavba veľkej obytnej zóny pre cca. 200 a možno až 300 rodinných domov (približne vyznačené čiernou čiarou – Obrázok 4). No za väčší problém považuje to, že nad Podhájom sú obrovské ložiská nerastných surovín, ktorých hranice sú neďaleko (približne vyznačené žltou čiarou – Obrázok 4 resp. viaceré čiary – Obrázok 5) a dokonca už sú aj otvorené povrchové lomy na bentonit (Obrázok 6). Ako teda budú ľudia rekreovať v takomto „prostredí“ si asi len ťažko predstaviť. Nezanedbateľnou otázkou je aj to, ako bude vplývať ďalšia zastavanosť v tejto, zatiaľ nedotknutej lokalite, na voľne pohybujúcu sa zver a chránené druhy rastlín národného a európskeho významu? Pozri obrázky 4 až 6.
Zaujímavé prepojenia a súvislosti
Lutilu a Žiar asi nespája len to, že mešťanosta viac, či menej “býva“ v Lutile. Nelogickosť návrhu chatiek v tejto lokalite v niektorých ľuďoch evokuje, že by mohlo ísť aj o niečo úplne iné.
Opätovne pripomíname, že navrhovaná chatková/zahradkárska oblasť je neďaleko Lutily, kde sa chystá, podľa návrhu územného plánu (ÚP), masívna výstavba rodinných domov. Dokonca, práve teraz prebieha v Lutile schvaľovací proces zmien a doplnkov k ÚP, ktorý ešte rozširuje stavebné zóny smerom na Žiar (čierna čiara, Obrázok 8). Zaujímavé je to, že pri navrhovanej zmene ÚP Lutily sa počíta aj s novou cestou do Žiaru (modrá čiara smerom na chatky, Obrázok 8).
Teda je legitímna otázka, či navrhované záhradky a chatky sú len nevinný projekt pre Žiarčanov, alebo či nesúvisia napr. s plánovanou výstavbou domov v Lutile. Nejde teda, pod zámienkou vybudovania chatiek, o vytvorenie novej cesty zo Žiaru do Lutily na spustenie, alebo podporu uvedenej výstavby v Lutile? Ťažko povedať.
No, asi to bude „iste“ len ďalšia náhoda, že viaceré pozemky južne od obce Lutila, kde by sa (v zmysle navrhovaných zmien a doplnkov ÚP obce Lutila) mala výstavba realizovať, patria práve bývalej mešťanostovej manželke (Kvetoslave B.)?! Lokalita pozemkov približne vyznačená žltou farbou (Obrázok 8), [link].
Otázka je aj to, či samotný zámer „chatiek“ v Podháji sa neskôr nepremení na obytnú zónu, keďže rozmiestnenie chatiek skôr pripomína rozmiestnenie domov ako chatiek?
Zdá sa, že náhod okolo výstavby v tejto oblasti (medzi Lutilou a Žiarom) nie je málo a asi nejde len o chatky pre Žiarčanov ale, možno aj o výnosný biznis pre niekoho….
Citujeme niektoré pasáže z pripomienok :
„Okresný úrad na jednej strane povoľuje masívnu výstavbu domov v Lutile v Keluhe a Podbrezine (pri lese), v záhradkárskej osade Podháj pri Sv. Kríži, a na strane druhej súhlasí s ťažbou bentonitu v ich tesnej blízkosti. Takého rozporuplné až schizofrénne zmýšľanie vzbudzuje obavy z objektivity rozhodovania miestneho okresného úradu. Okresný úrad by sa nemal stavať k týmto záležitostiam ako poslušný pajác (prepáčte za výraz), len preto, že sídli v budove ktorú si prenajíma od mesta Sv. Kríž, ale hlavne objektívne, na základe faktov. A ak sa preukáže, že návrhy mešťanostu, pána Pétra Antala sú nevhodné, tak by to mal okresný úrad jednoducho a pravdivo povedať. Príkladom nám môže byť príbeh a odvážne konštatovanie z rozprávky Cisárove nové šaty – „kráľ je nahý!„. “
“Nehovoriac o tom, že v meste rozširovanie parkovísk sa deje práve na úkor zelene. Niet sa preto čo čudovať, že mnohí ľudia sa v meste necítia dobre a majú pocit, že potrebujú z mesta ísť do prírody a na dedinu. Dokonca sa verejne hovorí, že mešťanosta Antal býva viac v Lutile ako v meste, takže asi aj tento paradox má možno v niečom svoje opodstatnenie. No je skutočným riešením „zanedbanej“ a asi aj neodbornej starostlivosti o mesto – záhradkárska osada Podháj? Koľkí ľudia sa reálne dostanú k záhradkám?”.
“…je ozaj na zamyslenie, či práve tejto dobe ekonomických ťažkostí by sa malo zameriavať na takého projekty, alebo skôr na pomoc obyvateľom postihnutým zhoršením ekonomickej situácie, a možno aj biedou. Možno viac ako záhradky pre pár vyvolených by pomohlo regiónu, aby sa investovali prostriedky určené na chatky radšej do odstraňovania následkov na ŽP od ťažby bentonitu a výroby hliníka a minimalizoval sa dopad na zdravie celého obyvateľstva regiónu. Toto bude iste väčšie dobro pre najväčší počet obyvateľov”
“V širšej oblasti boli nájdene aj vzácne biotopy a chránené druhy (rastlín a zvery) napr. rosička okrúhlolistá, jedná sa o oblasť, kde hniezdia vtáky, ale aj migruje a žije poľovná zver. A jedná sa aj o chránené druhy ako vlk, divá mačka, medveď hnedý, rys ostrovid a pod.. Je to mimoriadne citlivé miesto na akékoľvek zásahy z hľadiska ochrany ŽP. Je preto nevyhnutné, aby sa vykonal detailný prieskum tejto oblasti.”
Odpor Lutilčanov voči pozemkovým úpravám a územnému plánu
Ešte nachvíľu odbočme do Lutily, keďže chatky budú v jej blízkosti.
Pozemkové úpravy
Jeden z kardinálnych dôvodov nespokojnosti veľkej časti verejnosti v Lutile sú pozemkové úpravy, ktoré sa skončili v Lutile v roku 2014. Mnohí obyvatelia Lutily sa dodnes dožadujú vrátenia pôvodných pozemkov, ktoré im boli posunuté inde, alebo tam, kde nie je vhodné stavať. Naopak pár nepôvodných vlastníkov pozemkov (výkupcovia) dostali parcely práve tam, kde sa teraz „náhodou“ plánuje stavať obytná zóna. Absolútne dno dosiahla komasácia v Lutile tým, že aj miestna farnosť prišla skrátka – totiž jej pozemky boli tiež vysunuté ďalej od obce…a teraz, kto sa dostal na jej pôvodné pozemky pri obci, asi ani nie je tak prekvapujúce. Z odstupom času už vidíme, ako sa dajú „využiť“, alebo možno lepšie povedané „zneužiť“ pozemkové úpravy poľnohospodárskej pôdy na výnosný biznis so stavebnými pozemkami. Podobne nespokojní majitelia pozemkov po komasácii v Lutile boli aj v lokalite Lutilského letiska, [link], ktorí sa doteraz súdia o svoje pôvodné parcely. Hoci nespokojní majitelia pozemkov nenašli dostatok pochopenia na obci u starostu Jána Pružinu, zástupcu Petra Knoppa a koaličných poslancov tak, aj po rokoch sa domáhajú vrátenia pôvodných pozemkov a vo veci podali viaceré trestné oznámenia aj žalobu. To, že hodnota pozemkov sa z výkupnej ceny cca. 0.2 Eura/m2 mnohonásone zvýši niet pochýb. V plánovanej obytnej zóne je to možno 200x a na letisku možno 1000x. Veľká časť verejnosti odsúdila tieto praktiky a v Lutile téma komasácie odštartovala masívnu petíciu, ktorú podpísalo viac ako 40% obyvateľov obce, aj následne prvé referendum proti územnému plánu v roku 2015 [link].
Zisk na prvom mieste?
Je zjavné, že pár jednotlivcov, ktorí sa za záhadných okolností dostali k lukratívnym pozemkom v Lutile počas komasácie (2014), sa zrejme už asi nemôžu dočkať výnosných ziskov ich premenou na stavebné pozemky. Na druhej strane vidíme, ako ťažba bentonitu v okolitých lesoch napreduje a približuje sa k obci, a preto zrejme aj niektorí developeri a podvodníci s pozemkami asi pochopili, že svoje podozrivo nadobudnuté pozemky, by nespeňažili tak výhodne, keď sa v budúcnosti otvoria ďalšie lomy v blízkosti pozemkov. To, že majú takéto „skupiny“ ľudí záujem na výstavbe, ktorá im prinesie značné zisky, asi niet pochýb. No, bol by takýto „biznis“ výhodný aj pre tých, čo sa na dlhé roky zadĺžia a draho kúpia pozemky, a o pár rokov zistia, že už to nie je také ako očakávali?
Zmeny a doplnky k Územnému plánu
Ako sme už uviedli, práve teraz prebieha v obci Lutila proces schvaľovania zmien a doplnkov k ÚP. Takže ľudia, ktorí si natlačili pozemky k obci počas komasácie sa možno skoro „dočkajú“… No aj súčasné zmeny a doplnky k ÚP obce Lutila sa stretli s odporom verejnosti, [link]. Mnohí ľudia sa zapojili do pripomienkovania. Hoci obec pod vedením starostu Jána Pružinu “vybavila“ ich pripomienky len písomne, nakoniec pod tlakom občanov muselo vedenie obce zabezpečiť aj ústne prejedanie.
ÚP v Lutile tiež posudzoval okresný úrad – odbor životného prostredia. V tejto súvislosti dávame do pozornosti list Petra Imriša obecnému úradu z 9.9.2021 [link], ktorý poukázal okrem iného aj na to, že viaceré plánované zámery v ÚP, podľa zistenia Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR), sú v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny. No a aj napriek tomu miestny okresný úrad pod vedením Ing. Dušana Berkeša, nevidel v ÚP problém a uznesením (č. OU-ZH-OSZP-2020/012214-030 z 15.12.2020) navrhované zmeny v ÚP odobril. A tak, aj toto rozhodnutie skončilo podaním súdnej žaloby na jar 2021 (SpZn 75S/31/2021), o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Tlak developerov na urýchlenú výstavbu asi nie je malý. Zmeny a doplnky k ÚP, ktoré ešte viac rozširujú plochy na stavanie sú už od minulého týždňa zverejnené na obecnej stránke [link]. Na stránke obce tiež čítame, že informujú verejnosť o nových „Obmedzeniach pohybu“ (cudzokrajne – „lockdown“), ktoré zaviedla vláda [link] . Teda obec si je vedomá, že obyvatelia majú opätovne sťažené možnosti zoznámiť sa s návrhom, alebo zúčastniť sa na schôdzi. Pokúsia sa teda lutilskí poslanci, napriek značnému odporu verejnosti, stanovisku ŠOP, súdnemu sporu a obmedzeniam na pohyb obyvateľstva (tzv. lockdown), schváliť takýto sporný ÚP na decembrovej schôdzi? Uvidíme! Pre koho ale bude tento ÚP – pre developerov, alebo pre obyvateľov, asi netreba komentovať. Nakoniec by to nebolo prvý krát, keď pri rozhodovaní o územnom pláne sa vedenie obce správa, akoby verejnosť neexistovala [link].
Majú úradníci slúžiť ľudom, alebo ľudia úradníkom?
Po mnohých pochybných procesoch, ktoré sme za ostatné roky videli, je na mieste otázka, čo je skutočná úloha volených zástupcov a úradníkov? Ochraňovať zákonnosť a životné prostredie v našich katastroch pre všetkých obyvateľov, alebo nebodaj len investičné plány pár jednotlivcov?
Vraj sa bude v Lutile pred vianocami rozdávať guláš a darčeky občanom. Myslia si snáď „mocipáni“, že gulášom a darčekmi pred vianocami sa dá nahradiť absentujúca diskusia o smerovaní obce? To sú pre politikov skutočne ľudia len na to, aby volili a „držali ústa“, keď sa jedná o najpodstatejších veciach…?
Zamietnutie pripomienok k Podháju a konflikt záujmov?
Nakoniec boli všetky pripomienky k záhradkárskej osade Podháj zamietnuté miestnym okresným úradom. No pozornosti nášho združenia neušla ani skutočnosť, že vedúcim odboru životného prostredia na okresnom úrade v Žiari nad Hronom je Ing. Dušan Berkeš [link], ktorý je súčasne aj mestským poslancom za obvod „Pod Vršky“ [link]. Nie je nám teda jasné, ako sa vedúci tohto odboru dokáže odosobniť pri hlasovaní v zastupiteľstve o podpore tohto zámeru, alebo vtedy, keď posudzoval „jeho odbor“ tento zámer z hľadiska ŽP. Takéto situácie by v reálnom živote nemali nikdy nastať. A ak na to nepamätal zákon tak, by ľudia, ktorí sú na úradoch mali mať toľko slušnosti, aby nekandidovali do verejnej funkcie, keď by ich pôsobenie malo byť v konflikte záujmov. No, konflikt záujmov vo vedení mesta asi nikomu nič nehovorí…?! (Obrázok 9).
Budú autora pripomienok trestne stíhať?
A na záver ešte jedna perlička. Ako sme si už vzlykli, nielen v Lutile, ale aj v Žiari, každý kto zdvihne svoj hlas trochu silnejšie, ako sa hodí „mocným“, zažíva istý druh represii. Aktivisti v Lutile ale aj ich rodiny, zažívajú už viacero rokov stupňujúci nátlak rôzneho druhu. A nejde len o ohováranie, či diskreditáciu, ale dokonca aj o rôzne formy nátlaku, šikany a vydierania a sú dokonca aj fyzicky napádaní. No v Žiari to zašlo ešte ďalej, keď pred pár rokmi, jeden mestský poslanec prišiel o život pri výbuchu nastraženej bomby v jeho aute [link]. Mafiánske praktiky v regióne evidentne nie sú výmyslom a prejavujú sa rôznym spôsobom. Preto ani teraz sa nečudujeme, že konštruktívne pripomienky občana, podané zákonným spôsobom, dokážu rozladiť niektorých vyššie postavených.
Podľa viacerých zdrojov, ktoré nechcú byť zatiaľ menované, sa údajne niektoré osoby vo vedení mesta nedokážu zmieriť s hlasnou a konštruktívnou kritikou, a údajne sa chystajú autora pripomienok „naháňať“ viacerými trestnými oznámeniami. Dôvodom majú byť použitie Slovenského názvu „mešťanosta“ (čo je mimochodom legitímne Slovenské synonymum pre primátora, či starostu: [link]). Znepokojenie mali údajne vyvolať aj vyjadrenia o podozrení z možnej neodbornosti návrhu, možnej korupcie, či dopadov na ŽP, alebo dokonca používanie historického názvu Svätý Kríž namiesto jeho komunistickej „náhražky“ zo 60 rokov.
Budeme celú kauzu sledovať a informovať verejnosť. Lutilskí aktivisti už veľakrát dokázali, že sa mafiánskym praktikám v Lutile nepoddali, a tak sa nezľaknú ani teraz.
Ak sa chcete dozvedieť, čo skutočne napísal včelár z Lutily a čo tak vyrušilo „mocipánov“ v „Kríži“ prečítajte si celé pripomienky [link].
Odkaz Štefana Moysesa – tak aktuálny aj v tejto dobe
Na záver ešte jedno posolstvo. V našej spoločnosti sme ešte asi stále neprekonali ostatky tisícročného „manželstva“ s Uhorskom a stredovek, keď sme po stáročia zohýbali chrbát cudzím pánom. A to, že dnes sa rozmáhajú rôzne mafie na Slovensku je aj dôsledkom toho, že my ako občania a spoločnosť, to dovolíme svojou pasivitou a mlčaním. Preto nech sú nám povzbudením slová významného Slováka – biskupa Štefana Moysesa, ktorého odkaz stále žije v našom regióne a národe:
„Rode môj, milý Národe slovenský! Spal si duševne stá, ba tisíce liet, precitni už niekedy a zmužni“
Reč Štefana Moysesa povedaná na treťom valnom zhromaždení Matice slovenskej dňa 9. augusta 1865. Čítajte viac:[link]
—
Prílohy:
1. Pripomienky P. Imriša uvádzame v plnom znení. Chatkám je venovaná časť III.
2. Rozhodnutie Okresného úradu č. OU-ZH-OSZP-2020/012214-030 z 15.12.2020, ktorým zamietol pripomienky.
Titulný obrázok prevzatý zo stránky www.ziar.sk: [link]