Aj napriek neúspechu vedenia obce Lutila presadiť protipovodňovú ochranu (PPO)  v roku 2015,  ani druhý pokus zatiaľ evidetne nezvládajú.  Začiatkom tohto roka (2019) si totiž zaumienili presadiť nový zámer na realizáciu PPO. Doposiaľ sa však urobilo toľko pochybení, že súdneho človeka by mohlo napadnúť, či skutočne vedenie obce je kompetentné a chce ochrániť obec od povodní alebo, či skutočne nejde o iné skryté zámery. Situácia zašla až tak ďaleko, že návrh PPO bol  nakoniec v konaní na Okresnom úrade v Žiari nad Hronom stiahnutý a realizácia protipovodňovky môže byť tak ohrozená. Mnohí občania, aktivisti a opozícia sa snažia situáciu zachrániť, aby ďalší pokus o PPO neskončil zasa len na papiery. Prípadom sa už zaoberá aj kriminálna polícia SR.

Vznik povodní nemožno zvaliť len na klimatické zmeny, podstatnou mierou k veľkosti povodňových vĺn na Slovensku prispievajú aj iné faktory, ako sú odlesňovanie, či povrchové lomy, zatrávňovanie polí, atď…. Povodne v Lutile z roku 2010 poukázali na potrebu realizácie PPO. Budovanie PPO dokonca zasiahlo do predvolebnej kampane v roku 2014, kde starosta Pružina spolu s ďalšími kandidátmi na poslancov sľubovali “ISTOTU” pre Lutilu v podobe protipovodňovej ochrany.

Prísľub istoty PPO sa ľudom asi tak zapáčil, že Pružinu to vynieslo na starostovskú stoličku. Po voľbách 2014 vedenie obce bez predošlej hĺbkovej štúdie a prípravy ihneď schválilo jednovariantný zámer PPO formou ohradenia Kopernického potoka betónovým múrom. Na realizáciu betónového ohradenia by padli za obeť skoro všetky stromy okolo potoka (niekoľko stoviek stromov s obvodom nad 40cm, z toho cca 120 veľkých stromov s obvodom nad 80 cm a 11 stromov s obvodom kmeňa nad 200cm), ale aj  1/3 vzácneho lužného lesíka na “Bukovskej“ (pri ihrisku) a množstvo krovín (obrázok).

.

Napriek fatálnemu neúspechu z roku 2015 sa vedenie obce v Lutile evidentne nehlási k zlej príprave projektu a zrejme sa ani nepoučilo. Na februárovom zasadnutí OZ začiatkom tohto roka (2019) poslanci odštartovali zámer na novú protipovodňovú ochranu obce. V tomto prípade možno vidieť posun v tom, že už nepresadzujú projekt “TOBOGÁN” ale  osvojili si lepší a hlavne “zelenejší” návrh s použitím poldrov. Toto riešenie dlhodobo navrhovala miestna opozícia po konzultáciách s aktivistami v obci, združením “Lutila O.Z.” a s odborníkom Ing. Michalom Kravčíkom, CSc.. No ďalší postup vedenia obce  sa vôbec  nezmenil, a nasledovala séria pochybení a nezákonností, ktorá celý projekt ohrozila. A úplne prvé bolo to, že starosta nedokázal ani len zabezpečiť zvolanie zasadnutia OZ zákonným spôsobom, (aj keď má skoro 30 ročné skúsenosti v úrade), a tak prokuratúra všetky uznesenia februárovej schôdze nakoniec zrušila. Poslanci museli všetky uznesenia prejednať nanovo na aprílovovom zasadnutí. O tejto téme sme písali na našich stránkach:

PROKURATÚRA OPÄŤ ZASIAHLA V LUTILE

Na augustovom zasadnutí OZ dostali poslanci už spracovaný hotový návrh PPO na schválenie. Tento obsahoval zámer PPO formou poldrov umiestnených v Hôstí, teda v rozpore s platým územným plánom, ktorý s poldrami uvažuje na inom mieste – “Vyššie môstku”. Túto povrchnú dokumentáciu (27 strán) dala spracovať istá firma ONEXO s.r.o. .  Dodnes ale zrejme nik nevie, kto vlastne poveril ONEXO s.r.o. spracovaním PPO v Lutile, firmu ktorá nemá s realizáciou PPO žiadne  skúsenosti.  Zaujimavé je aj to, že hneď ako firmu získal nový konateľ tak, si hneď podali žiadosť na obec Lutila o nájom pozemkov pre projekt PPO. Behom 2 mesiacov došlo k ďalšej výmene konateľa.  To, že na obci sa nik seriózne nezaoberal prípravou tohto projektu (potencionálne najväčšou investíciou v histórii obce) potvrdzuje napríklad do neba volajúca nečinnosť predsedu “stavebnej” komisie Petra Knoppa, ktorý vec v komisii dovtedy ani len neprejednal, hoci ho na to viacerí občania upozorňovali. Napriek lajdáckemu postoju vedenia obce sa k návrhu koštruktívnymi pripomienkami vyjadrili aktívni občania Ing. Peter Imriš a občianske združenie “Lutila O.Z.”, PhDr. Mgr Ján Pročka, a Mgr. Ján Pročka ml., ktorým osud PPO nie je ľahostajný a upozornili vedenie obce, že v tejto fáze je projekt zle pripravený a teda znovu može dôjsť k jeho zamietnutiu. Napriek tomu, presvedčení o svojej pravde, poslanci a starosta ani len neprečítali doručené pripomienky na uvedenom augustovom zastupiteľstve, a ani sa nimi nezaoberali.  Títo poslanci hlasovali proti čítaniu zaslaných pripomienok: Eduard ČIERNY, Eva HROMÁDKOVÁ, Peter KNOPP, Ján MELIŠKO, Jozef MURGAŠ, Slavomír PRUŽINA, Andrea ŽIAKOVÁ. Obecní poslanci z výnimkou opozičného Slavomíra Imriša prenájom pozemkov firme ONEXO na realizáciu PPO odhlasovali. Napriek tomu, že pred pripomienkami občanov a združení si vedenie obce doslova „zapchalo uši”, tak nasledovala séria nezákonností a pochybení, ktorá celý proces zdržala.  Obec vyvesila oznam o zámere PPO na pripomienkovanie občanom. Oznam o zámere PPO bol vyvesený v rozpore so zákonom, hoci spôsob  ako má byť zverejnený jasne  uviedol okresný úrad v liste adresovanom obci (obrázok).  Okresný úrad požadoval, aby bol zverejnený do 3 dní od prijatia a na 21 dní. Aj keď jasnejšie sa to už asi nedalo napísať, nestalo sa jedno ani druhé. Obec zverejnila oznam neskoro a tiež len na dobu 15 dní.

Obrázok: Oznam o PPO zverejnený nezákonne na obecnej webstránke od 6.08.2019 do 22.08.2019, t.j len na 15 dní,  nie požadovaných 21.

 

Navyše web-link, kde mal byť projekt zverejnený podľa niektorých občanov nefungoval a tak, kto neprišiel osobne na úrad do Lutily, asi sa k dokumentu nedostal.

Napriek takémuto pochybnému zverejneniu, projekt sprístupnil  občanom opozičný poslanec Slavomír Imriš a na okresný úrad tak mohli doručiť pripomienky, ktoré vedenie obce nechcelo ani len počuť, aby sa aspoň z časti udržala nádej, že sa PPO bude realizovať. Pripomienky podali: Lesoochranárske zoskupenie VLK, “Lutila O.Z.”, PhDr. Mgr. Ján Pročka, Mgr. Ján Pročka ml. a Ing. Peter Imriš. Zapojenie  Lesoochranárskeho združenia VLK, združenia s celoslovenskou pôsobnosťou svedčí o tom, že zámer môže mať závažné dopady na životné prostredie. V pripomienkach ďalších podávateľov namietali nielen neopodstatnené ničenie prírody (cca 1600 stromov) ale aj nesúlad projektu s ÚP, zníženie efektnosti PPO tým, že sa navrhuje zmena umiestnenia poldrov, predraženosť (hodnota za peniaze), nejasnosti okolo celého podávania projetku neznámou firmou ONEXO s.r.o, atď….  V pripomienkach bola vytknutá aj nezákonná lehota zverejnenia oznamu a obec oznam o zámere PPO znovu zverejňovala, čím vlastne potvrdila svoje pochybenie… . A čo horšie, znovu sa zbytočne stratil vzácny čas, ktorý možno bude v závere chýbať. Z titulu právnej istoty pripomienkujúci opäť zaslali svoje pripomienky. Následne firma ONEXO návrh stiahla.

 

Poldre totiž, v pôvodnom územnom pláne z roku 2016, boli navrhnuté v oblasti “Vyššie môstku“ –   približne tam, kde sa nachádza včelárska osada „Jelšiny“ (označené žltou šipkou na obrázku). Toto miesto nebolo zvolené odborníkmi náhodne, pretože je najvhodnejšie a zachytí vodu aj zo značne odlesnenej oblasti pod Klapou, z Dúbravy, ostatného lesa  a okolitých lúk (na obrázku je táto lokalita približne označená žltou tenkou čiarou). Napriek tomu, vedenie obce chce umiestniť poldre ďalej, proti smeru toku, do lokality “Hôstie“ (vyznačené červenou šipkou na obrázku), čo nielenže je v rozpore s platným ÚP ale je aj proti zdravému rozumu, kedže sa tam zachytí oveľa menej vody, ako na pôvodne plánovanom mieste (najmä zo značne odlesneného lesa). Nie menej významným faktorom je aj to, že “Vyššie môstku” by došlo k oveľa menšiemu zásahu do prírody a prípadné posudzovanie dopadov projektu na životné prostredie je priechodnejšie práve v lokalite “Vyššie môstku”. Vynárajú sa teda otázky, prečo tak robia? Z vyjadrení poslancov a statorostu na OZ možeme dedukovať, že chcú realizovať PPO na lúkach v Hôstí, lebo ich vlastní obec.  Ale domysleli títo “experti na všetko”, že sa tým môže znížiť efekt PPO a obec môže byť aj tak vytopená? A chápu tiež, že  PPO sa dá realizovať aj keď toto nie sú momentálne obecné pozemky? Pripomíname, že počas pripomienkovania ÚP nik z majiteľov pozemkov nenamietal poldre tam kde boli navrhnuté. Ak by bolo nevyhnutné, vo verejnom záujme môže starosta aj vyvlastňovať pozemky ale to by iste nebolo potrebné, pretože niektorí vlastníci pozemkov v lokalite sa už v predstihu vyjadrili, že sa dohodnú, pozemky odpredajú, vymenia, prenajmú alebo dokonca niektorí dajú pozemky aj zadarmo, ak to pomôže ochrániť obec…, prečo to súčasné vedenie obce nepočuje a “pchá” PPO na obecné pozemky? Alebo je v tom iný zámer?

Možné vysvetlenie toho, prečo poslanci a starosta svojvoľne trvajú na zmene lokality poldrov (hoci väčšina z nich hlasovala za ÚP, kde sú poldre “Vyššie môstku“), viacerí občania začali ihneď vidieť, ani nie tak v nekompetentnosti zainteresovaných, ale v niečom inom.  Ako pravdepodobné sa im zdá možná predpríprava časti týchto obecných lúk v Hôstí  na  výrub drevín, a následne na realizáciu expedičnej skládky pre ťažiarenské spoločnosti na bentonit. Minuloročný záujem o vyrúbanie týchto lúk za úplne iným účelom zastavili aktivisti:

Zachránili sme 1566 stromov pred výrubom

Tieto lúky sú ojedinelé v tejto hornatej lokalite a už v roku 2013 boli predmetom žiadosti  na zámery niektorých ťažiarov, ktoré poslancom vtedy predložil Ján Pružina – starosta.

O vzťahu vedenia obce a ťažiarov si asi netreba robiť ilúzie, pretože obec za starostovania Jána Pružinu vydala množstvo súhlasných stanovísk a aj, keď naposledy dala, zrejme len pod tlakom verejnej mienky, nesúhlasné vyjadrenie k ťažbe,  tak toto stanovisko nebolo nijak zdôvodnené. Pripomíname, že keď sa mala obec možnosť odvolať voči EIA tak zrovna v tom čase  starosta dovolenkoval a zástupca starostu Peter Knopp nereagoval na list  opozície, a neodvolal sa voči EIA, hoci bolo už skoro rok v platnosti uznesenie o nesúhlase obce s rozširovaním ťažby.

Opozícia ďalej upozornila vedenie obce viackrát, že bez odôvodnenia, nesúhlasného stanoviska obce k ťažbe, sa nebude naň ďalších konaniach vôbec prihliadať, čo nakoniec potvrdilo Rozhodnutie Hlavného Banského Úradu z 31.07.2019 (obrázok nižšie). Aj napriek tomu starosta v televízii pôsobí, ako by urobil všetko pre občanov a proti neželanej ťažbe, je tomu skutočne tak?

Reportáž si možno pozrieť na:  https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13982/176498# od 43 min., Správy RTVS z 09.01.2019

Obrázok: Časť rozhodnutia hlavného banského úradu z 31.07.2019 (číslo 723-1049/2019) o ťažbe na ložisku Lutila I.

Keď teda vedenie obce, takýmto “farizejským” stanoviskom, v podstate ulahčilo úradom zamietnutie ich námietky k ťažbe bentonitu, tak je tiež diskutabilné, či aj projekt PPO obhajovaný vedením obce na inom  mieste (v Hôstí) a s toľkými emóciami o záchrane obce, nemá vskutku také isté pozadie a odôvodnenie – teda podporiť ťažobné úmysly.… len čas ukáže… A nakoniec uvidíme, čo bola väčšia “ISTOTA” pre Lutilu: PPO alebo plochy na export bentonitu.

Zvláštne a podozrivé sa hneď na prvý pohľad zdalo aj to, že návrh PPO uvažoval s rozpočtom 3.6 milióna Euro na veľmi jednoduché riešenie 3 poldrov, defakto (zjednodušene povedané) 3 kopcov hliny, keď podľa niektorých odhadov by cena nemala presiahnuť 1 milión. Nuž, a preto sa objavili aj otázky, či nejde o možný podvod s Euro-fondami v štádiu pokusu a celá záležitosť skončila podaním na prokuratúru, momentálne vec vyšetruje kriminálna polícia. Z toho dôvodu nemôžeme v tomto prípade uviesť viac konkrétností.

 

Po mnohých nezákonnostiach a pochybeniach, na ktoré upozornili aktivisti, bolo skoro jasné, že projekt má toľko dier, že je nepriechodný, nerealizovateľný. Nakoniec aj sama firma ONEXO návrh stiahla. Vďaka dobre smerovaným pripominekami aktivistov ale vznikla šanca včas projekt prepracovať a podať ho v potrebnej kvalite. Namieste je teda otázka, kto ohrozoval a stále ohrozuje protipovodňové opratenia v Lutile, sú to občania, aktivisti, ochranárske združenia a opozícia s konštruktívnyni pripomienkami, alebo nekompetentné vedenie obce, ktoré stále zahľadené do seba nevidí realitu? A na koho teraz zvalia poslanci a starosta svoj prípadný ďalší neúspech, keď nediskutujú s občanmi, aktivistami, združeniami, odborníkmi a sami sa nepridržiavajú ÚP ale, posúvajú poldre hore-dole, za zvláštnych okolností?  Silácke reči, ktoré aj teraz počúvame, že nedovolia aby “niekto” zas zmaril PPO, sú po toľkých pochybeniach na smiech a možno by si ich mohli niektorí z vedenia obce adresovať sami sebe a už prestať polarizovať spoločnosť nezmyslami a obviňovať občanov.
Je smutné, že občan sa od zvoleného vedenia obce dočká namiesto 100% prípravy projetku takejto amatérčiny a ohrozenia celého zámeru. Viacerí občania sa začínajú búriť voči takémuto postupu obce a žiadajú, aby obec skončila koketovať s firmou ONEXO a zároveň silnejú hlasy na vypísanie referenda o odvolaní starostu za množstvo pochybení obce vo veci prvej aj druhej PPO.  Prípad budeme ďalej sledovať a podľa možností informovať verenosť o ďaľšom vývoji.