V Lutile vznikol ďalší súdny spor. Tentokrát ide o miestne letisko, ktoré je jediné svojho druhu v okrese Žiar nad Hronom. Zmeny vlastníckych pomerov pozemkov na letisku počas projektu pozemkových úprav a zmena využívania letiska aj na iné ako poľnohospodárske účely spôsobili veľký rozruch v obci, viaceré trestné oznámenia, masívne petície občanov a posledne aj súdnu žalobu. Nespokojní občania poukazujú na možné machinácie s pozemkami ale aj zvýšenie hlučnosti, dopady na komfort bývania a životné prostredie. Nepáčia sa im postoje starostu Jána Pružinu, väčšiny poslancov ale aj ďalších orgánov.
Letisko v Lutile
Pozemkové úpravy na letisku
Lutilské letisko je jediné svojho druhu v širšom okolí (okresu Žiar nad Hronom). Preto je celkom iste významnou a strategickou investičnou/rozvojovou zónou, kde ceny pozemkov sú podstatne vyššie, ako bežnej ornej pôdy (možno až 1000-násobne). Napriek tomu počas projektu pozemkových úprav (PPÚ), ktoré sa skončili v roku 2014, si asi nikto z úradníkov na miestnom okresnom úrade, či katastri v Žiari nad Hronom vyasfaltované letisko v Lutile “nevšimol”. A tak sa nakladalo s pozemkami pod vzletovou dráhou (stavbou) ako s ornou pôdou a nie ako so stavebnými pozemkami. Podľa názoru nespokojných vlastníkov pozemkov, istý výkupca pozemkov vlastnil v tom čase len malú časť pozemkov pod dráhou. Tieto mu však neboli scelené logicky tak, aby sa zachoval jeho podiel pozemkov pod dráhou. Namiesto toho, dostal pozemky pod celou dráhou a ostatní (väčšinoví) majitelia boli z pod dráhy premiestnení mimo.
Obrázky: štrukúra pozemkov pred komasáciou (vľavo) a po komasácii (vpravo). Mapový podklad zdroj: https://zbgis.skgeodesy.sk/ a priloha podnetu.
Mohlo takéto nakladanie s pozemkami (počas pozemkových úprav) v strategickej investičnej zóne len na základe „bonity pôdy“ byť zákonné, spravodlivé a morálne? A to najmä v prípade ak sa niekomu hodnota pozemkov mnohonásobne zvýšila a iným opačným pomerom znehodnotila??? Na tieto ale aj iné otázky by chceli poznať odpoveď mnohí občania Lutily, ktorí už niekoľko rokov neúspešne namietajú proti týmto procesom.
Odpor verejnosti….
Majitelia pozemkov sa začali domáhať svojich pôvodných pozemkov z pred komasácie najskôr na obci, kde doručili prvú petíciu ešte v máji 2015. Nespokojnosť veľkej časti verejnosti s tým, čo sa dialo okolo letiska sa odrazila aj v ďalšej petícii doručenej obci. Na jeseň roku 2015 ju doručili tentokrát s podpismi viac ako 30 % občanov obce. Táto petícia poukazovala aj na hluk lietadiel a životné prostredie. V tomto čase sa k letisku verejne na zastupiteľstve prihlásil Ing. Milan Veselý (ktorý je aj riaditeľom spoločnosti na výrobu hliníka Slovalco a.s.) a predstavil svoje zámery. Zástupcu petície – Ing. Dušana Hronského ale nepresvedčili argumenty o jednom lietadle a jednom hangári, ani postoj väčšiny poslancov, že petícii vyhoveli a dožadoval sa vyhlásenia referenda na základe zákona O obecnom zriadení č. 369/1990 Z.z paragraf § 11a, písmeno c).
„Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum, ak ide o petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30 % oprávnených voličov, 12)„
(zdroj: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1990-369#f1899395).
Opozičný poslanec Imriš sa postavil na stranu signatárov petície a tiež požadoval vyhlásenie referenda. To však vyhlásené nebolo pretože väčšina poslancov sa s ľudovým hlasovaním nestotožnila. Koncom roka 2015 sa nespokojnosť verejnosti prejavila znovu v tretej masívnej petícii (viac ako 40% občanov) a to s celkovým návrhom územného plánu, ktorý sa im javil byť len v prospech úzkej skupiny ľudí, ktorí podľa nich mohli profitovať z pozemkových úprav na úkor ostatných občanov. Aj keď tentokrát poslanci už referendum vyhlásili, chýbala v ňom otázka letiska. No namiesto tohoto, aby starosta a niektorí poslanci vyzývali na účasť a dozvedeli sa názor ľudu, tak občanom zaslali „veľavravný“ leták o dôvere a neúčasti na referende (vid obrázok).
Obrázok: časť letáku počas referendovej kampane, 2015.
Referendum bolo pre nízku účasť nakoniec neplatné (s účasťou menej ako 50%). Poslanci následne (napriek protestom opozície) schválili všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o referende, ktorým sa podľa mnohých občanov zbytočne komplikujú podmienky na vyhlásenie referenda v budúcnosti. Príkladom toho bola vtedy prebiehajúca petícia za vyhlásenie referenda o odvolaní starostu obce, ktorú podpísali stovky občanov, no kvôli novým formalitám prijatým vo VZN by sa musela zbierať nanovo. Opozícii sa nepáčila ani zmena rokovacieho poriadku, ktorú na tom istom zasadnutí schválila väčšina obecných poslancov. Podľa nových pravidiel, občania prítomní na zastupiteľstve už nemôžu diskutovať/pripomienkovať prejednávaný bod pred hlasovaním poslancov, ako bolo dovtedy zvykom. (V oboch prípadoch bol „Predkladateľ uznesenia: Ján Pružina, starosta obce a Spracovateľ: Eva Hromádková“). V takejto atmosfére, kde hlas verejnosti už nezaznel, nakoniec Obecné zastupiteľstvo schválilo územný plán (2016). Ten počíta s používaním letiska aj na športové lietanie. Podobne je množstvo občanov nespokojných s tým, ako dopadla komasácia aj v iných investičných zónach katastra, napr. v plánovanej obytnej zóne.
Medzičasom bolo podaných aj niekoľko trestných oznámení zo strany občanov, ktoré doteraz neboli podľa nich dostatočne prešetrované. Dokonca policajt, ktorý jeden podnet šetril už na oddelení nepracuje…
Koho záujmy teda obhajovala väčšina poslancov a starosta? Boli to záujmy pôvodných majiteľov pôdy, občanov v petíciách, alebo skôr záujmy ľudí, ktorí nadobudli letisko až po komasácii…?
Súdna žaloba
Noví majitelia si po komasácii pozemky na letisku stihli už aj oplotiť. V minulom roku (2017) sa začalo na obci ďalšie konanie – tentokrát už na výstavbu hangárov. Do tohoto procesu sa opätovne zapojili mnohí občania obce, ale aj majitelia pozemkov na letisku. Ani tu nepochodili so svojimi požiadavkami. Preto sa v lete 2018 nakoniec rozhodli obhajovať svoje záujmy a práva až na krajskom súde v Banskej Bystrici podaním žaloby. Paradoxom je, že napriek súdnej žalobe už vidieť prvé terénne úpravy.
Obrázky: Prvé terénne úpravy na letisku. Pre porovnanie foto navozeného materiálu v roku 2016 (vyššie) a dnes – tato kopa je už zrovnaná zo zemou (jul 2018).
Po rokoch neúspechov si mnohí občania kladú otázky, či je vôbec možné, aby na Slovensku (a v Lutile) mohol obyčajný človek z ľudu vlastniť niečo hodnotné a nevlastnili to len korporácie, vplyvní ľudia z politiky, priemyslu, ich kamaráti a podobne.
Veríme však, že súdy budú rozhodovať spravodlivo a nie tak, kto má aké známosti, postavenie alebo viacej peňazí… Pretože by bolo veľkým nešťastím našej doby, aby sa zapísala do dejín podobným spôsobom ako to poznáme z histórie nie tak minulej napr. 50-te roky, kedy občania prichádzali o majetky (nedobrovoľne, nasilu, podvodne, alebo chybou úradov) a to len preto, že o ne mali záujem mocní tej doby.