Otázka rozširovania ťažby bentonitu rezonuje v dotknutých obciach, Lutila a Stará Kremnička ale aj širšom okolí okresu Žiar nad Hronom, už skoro 2 roky. Nespokojnosť obyvateľstva vyvrcholila podaním žaloby na súd.
Neznáme poklady Kremnických vrchov
Kremnica a jej okolie sú najčastejšie spájané s ťažbou drahých kovov. Nie je ale až tak známe, že v tomto „zlatom“ regióne sa nachádzajú aj veľké zásoby ílovitých hmôt – ako je napr. bentonit. Táto surovina je, pre svoje ojedinelé vlastností a širokospektrálne použitie, v súčasnosti veľmi žiadaná – čo odrážajú aj záujmy o jej dobývanie. Významné ložiská sa nachádzajú aj v katastroch obcí Lutila a Stará Kremnička.
Reakcie verejnosti na nové zámery
Hoci sa bentonit ťaží v miestnych vrchoch už desiatky rokov, nové zámery na rozširovanie ťažby nezostali bez odozvy verejnosti. Svoj nesúhlasný postoj občania vyjadrili spísaním petície proti ťažbe, založením občianskych združení so zameraním na životné prostredie a mnohí sa aj aktívne zúčastnili v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie /tzv. EIA/ so svojimi pripomienkami. Zapojenie verejnosti nebolo zanedbateľné, práve naopak. Podľa dostupných informácii petíciu podpísalo viac ako 1100 obyvateľov. Písomné stanoviská k zámeru ťažby a správy o hodnotení boli doručené od 58 zástupcov dotknutej verejnosti. Rezonovali hlavne otázky dopadu ťažby na životné prostredie – vzduch, vodu, les, rastlinstvo, živočíšstvo a chránené druhy. Častou požiadavkou verejnosti bola aj potreba kumulatívneho posúdenia všetkých banských činností v regióne.
Rozhodovať bude súd
Na konci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (v marci 2016), vydalo Ministerstvo životného prostredia súhlasné záverečné stanovisko k zámeru. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podaných 5 rozkladov /odvolaní/ v lehote. Z toho 3 boli podané občanmi Lutily /Peter Imriš, Ing. Dušan Hronský, rodina Pročková/. Po zamietnutí rozkladov Peter Imriš s pomocou združenia VIA IURIS podal žalobu proti kladnému rozhodnutiu MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie.
O podanej žalobe informoval aj server viaiuris.sk:
O rozšírení ťažby bentonitu v Kremnických vrchoch bude rozhodovať súd
Bentonit je ílovitá hornina. Tvorí ho zmes ílových minerálov. Je to hornina zemitej štruktúry, obyčajne biela, sivá až svetlozelená. Pri čerstvom reze má voskový lesk. Charakteristická je najmä svojim napučiavaním pri styku s vlhkosťou, ktoré môže dosiahnúť i 12-násobný nárast objemu. Väčšinou sa rozlišujú draselné (K), sodné (Na), vápenaté (Ca) a hlinité (Al) bentonity. Pre svoje vlastnosti sú zaujímavé hlavne Na-bentonity, ktoré najviac napučiavajú, zatiaľ čo Ca-bentonity nenapučiavajú vôbec. Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov. Ak pokračuje rozpad dochádza aj k vzniku illitu (K-bentonity). Často sa nachádzajú v relatívne tenkých vrstvách, ktoré však môžu mať obrovský plošný rozsah. Sú často sprevádzané ílovitými bridlicami alebo uhlím.
Najväčšími producentmi bentonitu na svete sú USA, Grécko, Turecko a Nemecko. Na Slovensku sa vyskytujú hlavne v mladotreťohorných sedimentoch na východnom Slovensku. Známe sú z lokalít Fintice, Nižný Hrabovec, Kuzmice, Lastovce, Svinica, Terňa, Oreské, Veľaty a Nižný Žipov. Na strednom Slovensku sa nachádzajú ložiská okolo Zvolena, pri Starej Kremničke a Jelšovom potoku. V roku 2001 sa na Slovensku vyťažilo 80 tisíc ton bentonitu.
Pre svoje zaujímavé technické vlastnosti a bielosť majú široké technické využitie. Používa sa ako bieliaca látka v naftárskom, textilnom a potravinárskom priemysle. Plnidlo a pojivo v chemickom a gumárenskom priemysle. Ďalej sa využíva ako súčasť výplachu pri hlbinnom vŕtaní, ako tesniaca látka pri stavbe skládok komunálneho a nebezpečného odpadu a na mnohé ďalšie účely. Ťaží sa povrchovým spôsobom
zdroj: Wikipedia.sk