Generálna prokuratúra nariadila druhé šetrenie v kauze zámeny lutilských pozemkov

Generálna prokuratúra (GP) nariadila v poradí už druhé prešetrenie kauzy zámeny 20 ha lutilských pozemkov. Podľa mnohých občanov a kritikov, obec mohla prísť o značný majetok nevýhodnou zámenou z roku 2017. Doterajšie vyšetrovanie vykazuje pochybenia krajského prokurátora aj vyšetrovateľa. Ovplyvňoval niekto z tzv. lutilskej “gorily”, aby vyšetrovanie bolo zametené “pod koberec” alebo ide len o neschopnosť prokurátora a vyšetrovateľa, keď GP musela už 2-krát zasiahnuť?

Zámena 20 ha obecných pozemkov a zastrašovanie kritikov?

Dňa 7.12.2017 bola na obecnom zasadnutí schválená zámenná zmluva 20 ha obecných pozemkov s Poľnohospodárskou spoločnosťou a.s. Pred schvaľovaním boli poslanci aj starosta upovedomení písomne o možnej nezákonnosti, nehospodárnosti a netransparentnosti tejto zámeny, kde možná škoda pre obec by mohla byť podľa laických odhadov až cez 2 mil. Eur. Pripomienky podali písomne traja občania obce PhDr. Ján Pročka, Ing. Dušan Hronský a poslanec obecného zastupiteľstva Ing. Peter Imriš. /Prílohy č. 1, 2, 3/. Napriek závažnosti podaných pripomienok, poslanci rokovanie neodložili, aby preverili opodstatnenie námietok, ale schválili zámenu. Za zámenu hlasovali poslanci Peter Knopp, JUDr. Róbert Kováč, Ing. Ján Meliško, Ing. Jozef Murgaš, Mgr. Rastislav Pittner, Slavomír Pružina, Helena Velká, Jaroslav Vittek a starosta Ján Pružina podpísal zápisnicu a aj zámennú zmluvu. Detailne sme o celej genéze zámeny je písané v článku:

Generálna prokuratúra nariadila vyšetrovanie zámeny obecných pozemkov

Vedenie obce nezvládlo argumentáciu a obhajobu svojho rozhodnutia a tak sa uchýlilo k tomu najbizardnejšiemu. Dvom pripomienkujúcim sa poslanci “odvďačili” priamo na obecnom zasadnutí. Najskôr schválili uznesenie na podanie trestného oznámenia na pripomienkujúceho občana Jána Pročku za jeho písomné vyjadrenia k prejednávanému bodu zámeny pozemkov. Skrátka neobišiel ani ďalší kritik nehospodárnej zámeny, opozičný poslanec Peter Imriš, a poslanci sa uzniesli, že mal údajne porušovať Zákon o obecnom zriadení (č. 369/1990 Z. z., §25) a to neodpovedaním osobe z vedenia spoločnosti, ktorá zamieňala pozemky s obcou. Paradoxne Imrišovi nebolo nič doručené. Viac v článku:

Prenasledujú opozíciu v Lutile za kritiku?

Mnohí občania sa pýtajú, či by takto postupovali volení zástupcovia ľudu, ktorí zveľaďujú obecný majetok a neboja sa verejnej kontroly, alebo skôr takí, ktorí ho chcú rozkradnúť a odstaviť kritické hlasy?

Zametanie dôkazov pod koberec?

Napriek všetkému nátlaku na opozíciu sa občania nedali zastrašiť a Pročka, Hronský, Imriš ale aj Občianske združenie “Lutila O.Z.” samostatne podali podnety na prokuratúru, aby celú kauzu prešetrila. Podnety sa týkali hlavne možného trestného činu „Porušovania povinností pri správe cudzieho majetku“. V prvotnom podaní Ján Pročka definoval aj skutkovú podstatu, kde uviedol, že ide o §238, podľa ktorého na spáchanie trestného činu postačuje len nedbalosť. Je prekvapujúce, že hneď pri prvotnom výsluchu to prekvalifikoval vyšetrovateľ svojvoľne a bez dôkazov na §237, kde je už potrebné pre spáchanie trestného činu dokázať aj úmysel. Napriek tomu, vzhľadom na možný rozsah škody, musela Žiarska polícia odstúpiť toto vyšetrovanie na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru (PZ) v Banskej Bystrici.

Nádeje na objektívne šetrenie sa ale rýchlo rozplynuli potom, čo vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva PZ bola doslova “slepá”, “hluchá”, “nemá”… Mnohé dôkazy poskytli priamo oznamovatelia (čím suplovali prácu vyšetrovateľa). Žiaľ, vyšetrovateľka Krajského úradu vyšetrovania ako aj prokurátor Krajskej prokuratúry, nemali snahu tieto dôkazy vôbec preveriť ani akceptovať. Nielen že dôkazy neakceptovali, ale podávateľov podnetov ani nepredvolali na vypočutie aj napriek tomu, že o to niekoľko krát sami žiadali. Na druhej strane starostu obce Jána Pružinu, ako aj všetkých “jeho” poslancov (okrem Ing. Petra Imriša), vypočúvali až 2x. Navyše vyšetrovateľka neposudzovala možnú škodu podľa toho ako hovorí zákon, teda v akej hodnote sa zamieňali pozemky, ale len cez výmeru v m2, čo je neprípustné.

Takéto vyšetrovanie nemohlo viesť k obejktívnemu zisteniu, čo sa skutočne v Lutile stalo. Voči rozhodnutiu policajtky boli podané odvolania od všetkých podávateľov. Sťažovateľom dala zapravdu sama GP, ktorá vrátila prípad na opätovné riadne vyšetrenie. Generálny prokurátor zistil, že vyšetrovanie malo vážne nedostatky a bolo potrebné vec náležite zdokumentovať. Taktiež zistil, že postup krajského prokurátora nebol dôsledný, nakoľko sa v danej veci vôbec nevysporiadal s možnosťou právneho posúdenia skutku ako trestného činu. /Príloha č. 4/. Toto opakované šetrenie však opäť skončilo zametené „pod kobercom“ a vyšetrovateľka sa nevysporiadala dostatočne napríklad so značne odlišnými znaleckými posudkami na tie isté pozemky, a preto sme napadli nesúlad v znaleckom posudku Ing. Sviržovského, ktorý odhadoval cenu sporných pozemkov pre obec. Zapravdu sťažovateľom dala opäť GP, ktorá zasiahla a 11.6. 2019, nás upozornila o svojich pokynoch pre opätovné šetrenie. /Príloha č. 5/.

Ovplyvňoval niekto vyšetrovanie polície?

Z uvedených upovedomení generálneho prokurátora, ako aj priamo z jeho vyjadrení vyplýva, že po preštudovaní celého spisu nevie k veci zaujať jasné stanovisko. Naskytá sa otázka, ako to mohlo byť jasné vyšetrovateľke a prokurátorovi v Banskej Bystrici? Z akých podkladov vychádzali a na akom základe vyhodnocovali dôkazy? Z priebehu vyšetrovania je jasné, že dôkazy ani nezbierali, ani nevyhodnocovali, len porovnali tie dôkazy, ktoré im pasovali na vyvodenie záveru, že „skutok sa nestal“. Vyšetrovateľ pritom nezvládol základné elementárne prevody jednotiek z m2 na ha a nechcel chápať ani fakt, že 1kg zlata nemá rovnakú cenu ako 1kg uhlia. Námietka zaujatosti proti vyšetrovateľke skončila tiež v koši. Vyšetrovateľka sa ani po takýchto hrubých pochybeniach, ktoré jej vytkla GP necíti byť zaujatá. Potom, ako jeden z oznamovateľov Ján Pročka podal podnet na preverenie samotnej vyšetrovateľky, nečakane nastúpila na dlhodobú PN… Samozrejme, v prípade sú aj iné dôkazy, ktoré však nechceme zverejňovať, nakoľko stále prebieha vyšetrovanie.
Lutilská „Gorila“ či skôr „Chobotnica“ však má svoje chápadlá a ukázala to aj v tomto prípade. Zaujíma nás však, kam až dokáže arogancia moci zájsť pri túžbe neobmedzene vládnuť. A k čomu sa ešte uchýli “lutilská chobotnica” pri zakrývaní a kamuflovaní dôkazov a pravdy a kam až siahajú jej chápadlá? Čaká nás dlhá cesta za pravdou ale zatiaľ ešte stále veríme, že jedného dňa sa pravda preukáže.